Čo je to iná zárobková činnosť
Sobota, 28 November 2009 14:02
Zákonodarca pristúpil k právu na inú zárobkovú činnosť mimovládnych organizácií tak, že ju vôbec neupravil a vymedzil len obsah práva na podnikanie zákonnou definíciou, čo je to podnikanie. Z takejto zákonnej úpravy vyplývajú dve zásadné konzekvencie.
Po prvé zákonnú definíciu inej zárobkovej činnosti v negatívnom vymedzení vo vzťahu k podnikaniu. To znamená, že inou zárobkovou činnosťou sa v zmysle ústavnoprávnom i zákonnom rozumie akákoľvek činnosť, ktorej výsledkom je príjem, pričom tento príjem nemôže byť ziskom a teda nemôže byť s ním naložené podľa obchodnoprávnych predpisov.
Po druhé formu a obsah inej zárobkovej činnosti. V tomto smere je kľúčový súdny precedens Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 13/97 podľa ktorého „pre vymedzenie rozsahu práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je dôležitá otázka vzájomných účinkov čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy vo vzťahu k čl. 35 ods. 1 ústavy. Výkladom citovaných článkov ústavy možno dospieť k záveru, že občan môže vykonávať len takú zárobkovú činnosť, ktorú mu zákon výslovne dovoľuje. Uplatnením takého výkladu by sa však nerešpektoval čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Zároveň by sa výrazne obmedzili reálne možnosti občana zabezpečovať vlastnú obživu.“ Z tohto vyplýva, že iná zárobková činnosť môže byť vykonávaná súkromnoprávnymi subjektami v akejkoľvek podobe a rozsahu, ak ju zákonodarca pre určité súkromnoprávne subjekty zákonnou cestou nelimituje. Príkladom môže byť právna úprava politických strán a politických hnutí.
Pre občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie a pod. teda platí, že môžu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, pričom s dosiahnutým príjmom nemôžu nakladať ako so ziskom, ale podľa zákonných usmernení pre jednotlivé súkromnoprávne subjekty.
Z uvedeného vyplýva, že väčšina subjektov tretieho sektora môže vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť a to aj tú, ktorá je predmetom podnikania. V tomto prípade však musia rešpektovať pravidlá určené článkom 55 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovoria o dodržiavaní pravidiel hospodárskej súťaže. Majú teda voľnosť vstupu na trh pri rešpektovaní rovnosti pravidiel správania sa na trhu všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Druhým limitom je účelovosť zákonnej úpravy, proti ktorej by zrejme bolo zamieňanie poslania napríklad občianskeho združenia s obchodnou spoločnosťou a preto pôjde aj o hodnotovú zmysluplnosť vykonávania inej zárobkovej činnosti.








