Dobrovoľníctvo - všeobecne

Sociálna práca a dobrovoľnícke organizácie sú priamo i nepriamo späté tak historicky, ako aj kultúrne a civilizačne. Urobiť vo všeobecnosti niečo pre iného, čo nevyplýva priamo z povinnosti či zákona, bolo vždy a bude vždy aktom dobrovoľným, aktom slobodnej vôle, slobodného človeka. A tak neprekvapuje, že dobrovoľnícke aktivity v sociálnej práci sa mohli rozvíjať v minulosti lepšie a efektívnejšie v demokratických spoločenských zariadeniach.

Súčasné postkomunistické obdobie s výraznými zmenami a ich následkami tak ekonomickými, ako aj sociálnymi v najširšom slova zmysle vytvára špeciálne vhodnú klímu pre potreby dobrovoľníckych aktivít v sociálnej práci. Rovnako sektor štátny ako aj súkromný nemôžu komplexne a efektívne riešiť nahromadené sociálne problémy bez tretieho sektora, nevládnych, neziskových a dobrovoľníckych organizácií. Ich činnosť sa v demografickej spoločnosti chápe v partnerských vzťahoch so štátnymi a súkromnými či trhovými organizáciami (Mrázová, Radková, 2001).

Universal Declaration on Volunteering, adopted by the Board of Directors of the International Association for Volunteer Effort (IAVE), January 2001, The Netherlands.

Volunteering is a fundamental building block of civil society. It brings to life the noblest aspirations of humankind - the pursuit of peace, freedom, opportunity, safety, and justice for all people.

Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve prijatá správnou radou Medzinárodnej asociácie pre dobrovoľnícke úsilie (IAVE), január 2001, Holandsko.

Dobrovoľníctvo je základným stavebným prvkom občianskej spoločnosti. Prináša do života najvznešenejšie ašpirácie ľudstva - túžbu po mieri, slobode, príležitostiach, bezpečí a spravodlivosti pre všetkých ľudí.

Ideu občianskej spoločnosti nachádzame už v dielach starovekých filozofov. Od čias Aristotela sa však ponímanie obsahu i rozsahu tohto pojmu zásadne zmenilo. Kým spočiatku bola občianska spoločnosť považovaná za synonymum pojmu štát, postupne začala označovať všetky javy mimo štátu a rodiny a neskôr bol z okruhu javov, ktoré postihovala, vylúčený aj trh. Do centra pozornosti sa tento pojem dostáva znovu v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia, pričom vzniklo niekoľko prístupov a paradigiem snažiacich sa vymedziť jej rámec, obsah a rozsah.

Kto je dobrovolník? Dobrovoľník je človek, ktorý z vlastného a slobodného rozhodnutia venuje svoj čas, znalosti, vedomosti a energiu v prospech iných ľudí, vecí a ideí, a to bez nároku na finančnú odmenu. Keď hovoríme o dobrovoľníkovi, hovoríme predovšetkým o človeku. Aby sme v nasledujúcich kapitolách lepšie porozumeli dobrovoľníkovi, jeho motívom a správaniu, je potrebné si ozrejmiť kto človek vlastne je.

V Českej republike sa pod termínom „dobrovoľníctvo“ rozumie aktivita, ktorá je vykonávaná cielene, dobrovoľne, bez nároku na finančnú odplatu a pre dobro ostatných. Tak ako v ostatných postkomunistických krajinách je tento termín často chápaný negatívne. Komunistický režim používal dobrovoľníctvo ako nástroj na vykrytie absencie súkromného komerčného sektora.

“Dobrovoľnícka služba je formou sociálnej participácie, vzdelávacou skúsenosťou a faktorom zamestnanosti a integrácie.“ (Biela kniha o mládeži, str.25)

Takýmto spôsobom definuje dobrovoľníctvo jeden z kľúčových dokumentov Európskej komisie „Biela kniha o mládeži“, ktorá určuje nové smerovanie európskej mládežníckej politiky a je záväzným dokumentom pre všetky členské štáty Európskej únie. Dobrovoľníctvo je jednou zo štyroch hlavných priorít, prikladá mu veľkú dôležitosť a potrebu rozvoja dobrovoľníckej služby na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

V Rakúsku neexistuje zákon, ktorý samostatne upravuje dobrovoľnícku prácu. Existuje mnoho zákonov, ktoré úpravu špecifickú oblasť dobrovoľníckej práce ako napríklad dobrovoľní hasiči alebo záchranárske tímy. Momentálne prebieha živá diskusia o potrebe zavedenia samostatného dobrovoľníckeho zákona.

V Grécku neexistuje právna definícia termínu dobrovoľník. Grécka federácia neziskových organizácií definuje dobrovoľnícku prácu ako časovo neobmedzenú aktivitu, ktorá je všeobecne prospešná pre spoločnosť a nevzniká pri nej nárok na finančnú odmenu.

Koncept dobrovoľníckej práce v Estónsku vyvinuli organizácie pracujúce s dobrovoľníkmi. Dobrovoľník je definovaný ako osoba poskytujúca služby nie vo vlastný prospech, dobrovoľne a bez nároku na finančnú odmenu. Osoba, ktorá poskytuje hmotné alebo finančné zabezpečenie nie je považovaná za dobrovoľníka.

V Dánsku neexistuje zákon, ktorý samostatne upravuje dobrovoľnícku prácu. Z tohto dôvodu sú dobrovoľníci veľakrát chybne zaradení do systému sociálnej podpory a daňovému zaťaženiu. Dobrovoľnícka služba na plný úväzok podlieha špeciálnym legislatívnym obmedzeniam.

Súčasná slovenská legislatíva problematiku dobrovoľníctva komplexne neupravuje. Čiastočne upravuje dve jeho špecifické formy – dobrovoľnícku službu vykonávanú nezamestnanými ako formu aktivačnej činnosti v rámci Zákona NRSR č. 330/2008 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a mládežnícke dobrovoľníctvo v rámci Zákona NRSR č. 282/2008 Z.z. o podpore práce s mládežou.

Dobrovoľníctvo je neodmysliteľnou súčasťou každej modernej spoločnosti. Vďaka dobrovoľníctvu môžu občania významne prispieť k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju svojich spoločenstiev. Navyše môžu rozšíriť vplyv a kapacity organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a zároveň rozvíjať vlastné schopnosti. Prínosy dobrovoľníctva opakovane uznávajú rôzne iniciatívy zamerané na podporu dobrovoľníctva na medzinárodnej a európskej úrovni.

Povedomie vlád a organizácií občianskej spoločnosti o dôležitosti právneho rámca upravujúceho dobrovoľníctvo sa neustále zvyšuje. Niektoré európske krajiny zahájili preto aktivity smerujúce k právnej reforme a vytvoreniu prostredia podporujúceho dobrovoľníctvo.

Tento článok sa zameriava na potrebu úpravy dobrovoľníctva a poskytuje prehľad pravidiel, ktoré by mohli byť základom každého právneho rámca dobrovoľníckych iniciatív. Okrem toho sa článok zameriava aj na otázky týkajúce sa dobrovoľníctva, odporúčania medzinárodných odborníkov a poskytne aj príklady ako zákony určitých krajín upravujú dobrovoľnícke aktivity. Pomocou analýzy sa tento článok pokúša pomôcť národným vládam a zákonodarcom, ktorí uvažujú o miestnych reformách s cieľom prijať optimálne vládne stratégie, ktoré umožnia zavedenia dobrovoľníctva a maximálne využitie jeho potenciálu.

Dobrovoľníctvo sa v posledných rokoch dostáva stále viac do popredia záujmu odbornej i laickej verejnosti. Nie je však v ľudskej spoločnosti ničím novým. V každej spoločnosti, kultúre ľudia pomáhali tým, ktorí pomoc potrebovali. V súčasnom globalizovanom svete plnom kontrastov predstavuje dobrovoľníctvo fenomén, prekračujúci hranice štátov, náboženských a sociálnych skupín a ukazuje na možnosť súžitia založenom na vzájomnej pomoci a solidarite. Nemenej významná, najmä pre postkomunistické a rozvojové krajiny, je i skutočnosť, že dobrovoľníctvo sa zároveň stáva prejavom aktívneho občianstva a sociálnej zodpovednosti.